Ide o citlivú tému, ale aj tak sa do nej pustím čo najobjektívnejšie. Ako Slovák žijúci v Česku vidím ako sa žije v oboch krajinách a viem vám povedať, prečo Česi nerozumejú Slovákom, ale Slováci údajne rozumejú Čechom
Aj keď sú Česi a Slováci bratské národy, je to podobné ako v rodine. Medzi súrodencami vždy prebieha určitá rivalita a vždy tam bude jeden, ktorý väčšinou vyhráva a druhý, čo najčastejšie ťahá za kratší koniec. Tak je to aj s Čechmi a Slovákmi.
Odkedy sa rozpadlo Československo, Česi z toho obviňujú Slovákov a Slováci zase vravia, že „OK, môže byť, ale za Československa bolo veľa vecí lepších a Česi sa chceli odtrhnúť“. V skutočnosti to ale upiekli dvaja politici – Mečiar a Klaus, takže s touto nevraživosťou by sa malo skončiť. Okrem týchto dvoch za to nemôže nikto ďalší a obyčajný ľud by bol asi republiky nechal spojené, ak by bolo bývalo referendum. Takže je skutočne zbytočné obviňovať sa navzájom.
Tiež je otázne, či je obviňovať to správne slovo, keďže – priznajme si to – separátne nám to funguje lepšie, ako keď sme boli spolu. Česi majú Slovákom za zlé, že na Slovensko priniesli priemysel a dostali za to údajne prdlajz. Slováci zase bratom zazlievajú s tým súvisiaci problém. V skutočnosti totiž pri tom priemysle nešlo o žiadnu dobročinnosť, ale investície, takže vo finále všetky veľké firmy sídlili v českej časti republiky, hlavne v Prahe, a tam prúdili aj peniaze. Preto to dnes vyzerá ako to vyzerá. O čokoľvek ide, Česi sú na tom vždy aspoň o 10 % lepšie, lebo si zabezpečili lepšiu štartovaciu čiaru a vždy boli lepší biznismeni.
Hymny, hokejky a h… Radšej zvoľme iné písmeno
Nezabudnime ani na štátne symboly. Česká republika sama seba ustanovila ako nástupnícky štát a nechala si vlajku, zásoby zlata a ďalšie veci. Aspoň, že tá hymna sa rozdelila logicky a Česi nespievajú o tom, že sa Slováci majú prebudiť z dlhého spánku. Ani Slováci nevyspevujú o tom, že nevedia, kde sa nachádza ich bydlisko, či o tom, kde čo šumí a hučí. Takže všetko je aspoň v tomto smere v poriadku.
Hoď očkom aj na toto: Kedy bude na Slovensku dobre? Keď tu nebude „kurva poriadok“
Horšie to ale bolo v športe. Vezmime si len hokej, na ktorý sú oba štáty hrdé. Alebo aspoň boli, dnes je situácia už trochu iná. Navyše sa Slováci museli prebojovávať z najnižšej kategórie Majstrovstiev sveta a obhájiť svoju kompetentnosť mlátiť hlavou o mantinel vo svetovej špičke.
Zatiaľ čo Česi si veselo honili pučisko (tak by mal znieť výraz pre veľký puk, nie?) ďalej v kategórii A, ako keby na predošlých spoločných československých úspechoch Slováci nemali žiadny podiel.
Veď sa to aj ukázalo, rýchlo sme sa dostali späť do Áčka vďaka hviezdam ako Peter Bondra a následne prišla silná generácia hviezd ako nebohý Paľo Demitra, bohý Ľubo Višňovský, Zdeno Chára a mnohí ďalší.
O športe som však nechcel vravieť a pri súčasnom stave hokeja radšej budem hovoriť o sadení reďkoviek. Šlo mi skôr o to zdokladovať, prečo Slováci majú ťažké srdce na Čechov, ktorí boli vždy ten silnejší, väčší súrodenec a dodnes tak trochu šikanujú toho menšieho. Nerád to vravím, no často je posmech aj oprávnený.
Veď sa len pozrime na kvalitu univerzít. Brnenské a pražské sú vo svete uznávané a tie naše? Nuž… Niektoré by vám možno v USA či Japonsku uznali, ale asi by ste ich spočítali na prstoch jednej ruky. Preto Slováci húfne idú študovať na Moravu a do Čiech. A preto sú z toho Česi nervózni (neviem, či aj Moraváci). Podobne je to aj s prácou. Všade samý Slovák a tak im ideme na nervy.
Prečo Česi nerozumejú Slovákom? Lebo nechcú
Tu sa dostávame k tej hlavnej otázke. Prečo Česi nerozumejú Slovákom? Lebo nechcú. Drvivá väčšina by so slovenčinou nemala problém, pretože ju pozná a zakopla by len u niektorých slovíčok ako kaleráb, korčuľa či ťava. Je tu však neustála nevraživosť. Slováci tiahnu do Čiech za lepším vzdelaním a za lepšou prácou. Aj keď dostanete plat povedzme len o 15% vyšší, je to už čosi a niekedy to môže byť aj výrazne viac. Do Čiech pritom môžu ísť za prácou aj tí, ktorí neovládajú angličtinu, nemčinu, mongolčinu či iné svetové jazyky. Čechom to lezie na nervy.
Teraz im asi vadia viac Ukrajinci, ale nevieme, ako dlho to ešte potrvá, kým sa nevraživosť zase presmeruje na nás.
Mimochodom, tvrdenie, že slovenské deti rozumejú lepšie češtine ako české slovenčine, sa stáva mýtom. Dnes už ani slovenské deti nerozumejú dobre po česky, pretože predošlé generácie ju pochytili hlavne z televízie. Klasickú televíziu už dnes sleduje málokto, skôr staršia generácia. Mladí mieria viac na Netflix, HBO GO, PornHub a ďalšie podobné služby, kde si sami diktujete, čo chcete vidieť a na čo máte chuť.
Možno ťa zaujme: Ide ma jebnúť z toho, ako sa vyvíjame dozadu
Českého obsahu je teda nepomerne menej a slovenského bolo v českých televíziách menej už dávnejšie. Potom sa vám stane ako mne, že keď si v reštaurácii objednáte ryžu, tak sa vás čašníčka spýta „Cože? Rýži?“. No nie, baklažán… Jedno písmenko hore-dole a práve preto tvrdím, že väčšina Čechov nerozumie, lebo nechce. Lezieme im na nervy.
Ponožky, sandále a Čoboláci
Slováci nie sú touto nevraživosťou až takí zasiahnutí a navyše máme servilnú mentalitu. Máme tendenciu sa skôr podvoliť a obdivovať väčšieho brata, ako sa mu brániť či posmievať. Preto Slováci prijímajú češtinu s oveľa otvorenejšou mysľou ako sekundárnu reč, ktorú je dobré ovládať.
Koniec koncov, koľko rečí z bývalého Československa vieš, toľkokrát si Čechoslovákom…
Samozrejme, že posmešky existujú na oboch stranách. To by som nebol objektívny, keby som tvrdil, že sa Slováci neposmievajú ponožkám v sandáloch, paštétovým dovolenkám a najväčšiemu českému cintorínu menom Tatry. Na druhej strane rieky Moravy však nezostávajú nič dlžní a kontrujú. Aj keď sa často pozastavujem nad tým, že napríklad slovo „Čobol“ alebo „Čobolák“ pochádza z filmu Černí baroni, kde frázu „Čo bolo, bolo“ prezentoval Čech Pavel Landovský, takže je trochu zvláštne na základe tohto sa posmievať Slovákom, ktorí touto frázou nijako zvlášť neoplývajú…
Tieto doťahovačky tu budú už asi navždy, no podľa mňa by sme mali hľadať skôr veci, ktoré máme spoločné a je ich mnoho. Ako lásku k pivu či dobrému jedlu a krásnej prírode. Najlepšie je, že bežne môžeme hovoriť každý svojou rečou a keď do toho nevstúpi nejaký trkvas predstierajúci, že nerozumie, rozumieme si aj bez prekladu. Mentalitou nie sme až takí podobní, ale dva bratské slovanské národy so spoločnou minulosťou a rozdelením bez násilia, to už je samo o sebe skvelé. Srbi a Chorváti nám to mierumilovné rozdelenie závidia.
Keď sa naleje Plzeň či borovička, väčšinou idú tieto nezmyselné ťahanice bokom a na tom možno stavať. Nie na tom, že si prezidenti podajú ruky ako Pat a Mat, ale že obyčajný Pepa a obyčajný Jožko si vedia spolu vypiť a dobre sa bavia. Teda… Aspoň väčšinou… Dokiaľ nepadnú výrazy ako Tatry a Čobolák.
